Forest Swords - Compassion

Vábi ma lesa temný vzhľad, No musím sľuby dodržať, A dlho ísť, kým budem spať, A dlho ísť, kým budem spať. (Robert Frost)

Príroda nie je len neľútostná, ale aj pomáhajúca – zdravé stromy predávajú koreňmi živiny chátrajúcim, každý článok pralesa, aj ten škodný, je potrebný. Čítať les je rovnako zaujímavé ako čítať román. Umelec Matthew Barnes si počas niekoľkých rokov vytvoril vlastný biotop hudobných prvkov a jeho unikátny koncept spája starobylé ozveny živých nástrojov a elektronické rytmy dubu, techna či trip-hopu. Je mnohými označovaný za solitéra britskej scény, pretože tvorí hudobné i vizuálne kreácie, ktoré so svojou vzácnou dynamickou rovnováhou nie sú poznačené trendmi ani kolaboráciami.

Esencia Forest Swords znie číro a tajuplne a stiera rozdiel medzi živým a umelým komponentom. Barnes je jeden z umelcov, ktorý tvorí introvertne rozpínavým spôsobom, jeho hudba má konštantný filozofický podtext a zároveň nepôsobí ako pozérsky výplach. Zamrznuté okamihy tesne pred bojom, osamotené výkriky do prázdna a zmierlivá ozvena v predposlednom albume Engravings aj bez slov rozprávali epické príbehy. Nový materiál zrel štyri roky s očakávaním, do akej podoby sa ešte dá Forest Swords posunúť.

Compassion je album masívny a orchestrálny, kde predtým hrali medzi sebou osirelé hudobné tvary, tam sú teraz zalievané hustou spleťou slákov a často neidentifikovateľných nástrojov. Drevený klepot vrstvený v letokruhoch na seba, motívy melódií znejúce ako ozvena chrámov, ktoré už dávno zanikli, a chóry zamĺknuté v jemnom osamotenom hlase. Výpravnú atmosféru War It či Arms Out digitálny dirigent Barnes dosahuje majestátnou plejádou okultných melódií, organových útržkov či všadeprítomným rozkošateným rytmom. Organické prvky pod jeho rukami dostávajú nový rozmer, väčšinu melodických nádher, vrátane jazzového saxofónu v Raw Language, naťukal do svojho laptopu. Rád spolupracuje s choreografmi a jeho hudba má silný telesný charakter. V rýchlosti sa zriedka predháňa s technom, temné basové bubny volajú po divošských tancoch. Expresívne vyjadrený smútok v Compassion nie je solitérske zúfanie, ale prehovor k tým najhlbším častiam duše. Zvončeky ohlasujú ostrý zlom hrany, ktorá zvoní v stave paniky a otupenia z okolitého sveta i zo samého seba – skladba Panic je neoficiálnou vlajkonosičkou témy izolovanosti a (ne)komunikácie ako i celého albumu. Volá po znovu nájdení pomyselných nitiek, ktoré naše krehké ega spájajú s prírodou a vnútornou úprimnosťou. A tepe v rytme srdca z dreva.

Recenze vyšla v časopise Full Moon #74.